Život v meste

O meste

Mesto Sliač – „Perla Pohronia“  má dlhú históriu. Prvá písomná zmienka o dvoch pôvodných obciach Hájniky a Rybáre je v listinách z polovice 13. storočia. Archeologické nálezy dokazujú osídlenie tejto lokality už v 5. storočí nášho letopočtu. Mesto Sliač je dlhodobo známe svojimi liečivými prameňmi a patrí do kategórie kúpeľných miest.  Termálne pramene sú už od polovice 15. storočia spomínané na pravidelnej báze a v 16. storočí vznikajú miestne kúpele, ktoré sa postupne stali jednými z najvyhľadávanejších v celom Uhorskom kráľovstve. V priebehu 19. storočia došlo k výraznému rozšíreniu klientely kúpeľov a teda aj k rozvoju sídelnej štruktúry. V roku 1959 spojením obcí Hájniky, Rybáre a Sliač-kúpele vzniklo spoločné sídlo Sliač. Štatút mesta mu bol udelený 1.marca 1969. Súčasťou mesta Sliač je mestská časť Sampor. Pôvodne samostatná obec, ležiaca vo vzdialenosti cca 7 km od Sliača, samosprávne patrí pod mesto  od roku  1979.

Poloha

Mesto Sliač leží vo Zvolenskej kotline v údolí rieky Hron. Jeho nadmorská výška je 298 m. Kúpeľný areál je v nadmorskej výške 373 m. Katastrálne územie mesta má rozlohu 3983 ha a najvyšší bod tohto územia je vo výške 888 m nad morom . Západnú časť katastrálneho územia mesta tvoria mierne zvlnené lúky prechádzajúce do pahorkatiny podhoria Kremnických vrchov, odlesnené okolie toku Hrona a západné svahy Zvolenskej vrchoviny s hladko modelovaným povrchom chrbtov, ktoré vznikli v treťohornej rovine na východnej strane územia mesta. Mestská časť Sampor leží vo Zvolenskej kotline, doline potoka Lukavica, značne odlesnený pahorkatinný reliéf katastrálneho územia má charakter  širokých chrbtov, ktoré sú zvyškami poriečnej rovne.

Cez mesto Sliač preteká rieka Hron, ktorá tvorí nielen hlavný tok mesta, ale aj dôležitý geografický činiteľ, ktorý mesto rozdeľuje na dve územne oddelené časti. Ďalšie vodné toky, dôležité pre mesto sú Lukavica, Samporský potok, Sielnický potok a Kováčovský potok.

Mesto Sliač sa nachádza v okrese Zvolen, medzi mestami Zvolen a Banská Bystrica, ktoré sú okresnými, respektíve krajskými centrami. Má výhodnú polohu a dobrú morfológiu terénu. Sliač sa v dôsledku svojej polohy orientuje najmä na Banskú Bystricu a Zvolen, ktoré vytvárajú populačno–priemyselné centrum Banskobystrického kraja a celého stredného Slovenska. Zároveň leží na rieke Hron a stáva sa tak súčasťou Pohronskej osi osídlenia, ktorá tvorí hlavnú os osídlenia Banskobystrického kraja.

Podnebie

Celkové podnebie mesta Sliač determinujú faktory jeho polohy a celkovej geomorfologickej situácie vo Zvolenskej kotline. Podnebie je vďaka malej nadmorskej výške a otvorenému terénu teplé, pomerne suché a pokojné. Priemerná ročná teplota je 8,2 °C. Priemerná relatívna vlhkosť vzduchu je 78 %. Ročné množstvo zrážok dosahuje v priemere 750 mm. Vysoké sú aj hodnoty Program rozvoja mesta Mesto Sliač Strana 18 slnečného žiarenia – 1992 hodín ročne. Do roka je iba asi 80 dní bez slnečného svitu

Hospodárstvo

Hlavným miestnym hospodárskym odvetvím je prevádzkovanie kúpeľov a vytváranie zázemia pre fungovanie leteckej základne. Hospodársky život mesta je priamo prepojený s mestami Zvolen a Banská Bystrica, kde pracuje veľká časť jeho obyvateľov. Na tieto centrá sa orientuje aj cestné a železničné dopravné spojenie mesta.

Územný plán člení mesto Sliač na tieto urbanistické okrsky: Trebuľa, Hájniky, Rybáre stred, Rybáre pod kúpeľmi, Sliač – kúpele a Sampor.

Počet obyvateľov mesta Sliač bol ku dňu 31.12.2014 celkom 5015 osôb. Hustota

obyvateľstva mesta bola 125,91 obyvateľov/km2, priemer Slovenska bol k tomu istému dátumu 110 obyvateľov/km2.

Doprava

Mesto Sliač má vynikajúce napojenie na dopravnú infraštruktúru. Mesto má napojenie na diaľnicu R1 spájajúcu mestá Banská Bystrica a Zvolen, z ktorých pokračuje cestné a železničné spojenie do celej republiky. Okrem diaľnice je mesto Sliač s týmito mestami spojené aj cestou I/69. Sliač má priame cestné napojenie na všetky susediace obce.V severnej časti mesta sa nachádza letisko Sliač. V minulosti bolo využívané na prevádzkovanie pravidelných leteckých liniek do viacerých metropol Európy s napojením na ďalšie lety do celého sveta. V súčasnej dobe však nie sú v prevádzke žiadne pravidelné letecké spojenia, čím mesto prišlo o jednu zo svojich veľkých výhod. V letnom období sú prevádzkované tzv. charterové lety do niektorých dovolenkových destinácií.

Galéria