Aktuality

Vlčí mak  červený, divý kvet, ktorého sýta červená farba a krehkosť symbolizuje krvou premáčané polia a ranené telá na vojnových bojiskách. Žiaľ aj na takéto udalosti musí ľudstvo spomínať, a preto bol 11. november ustanovený ako Deň červených makov alebo aj Deň vojnových veteránov, práve v deň výročia podpisu prímeria v 1. svetovej vojne. Na tento deň vždy pamätáme aj v našom meste položením venca, zapálením sviečok a tichou spomienkou si uctíme obete padlých.

Ešte stále žijú medzi nami ľudia, ktorí si pamätajú vojnové obdobie. V pamäti majú hlboko vryté spomienky. Čísla, ktoré hovoria o dôsledkoch vojen ako sú zoznamy obetí, utrpenia, krutosti, umierania, zničených miest a obcí, nie sú pre nich štatistikou, ale kúskom ich života.

Pre väčšinu z nás sú hrôzy vojny našťastie len sprostredkovanou informáciou, či témou v učebnici dejepisu. Nevieme čo je strach z nedostatku jedla, zničeného obydlia, úteku pred blížiacim sa vojskom. Nebojíme sa o blízkeho člena rodiny, ktorý chýba doma, lebo musel narukovať do armády a ísť bojovať. Deti sa na vojnu len hrajú, nestrádajú v nej.

V 20. storočí zachvátili Európu dve svetové vojny. Veľmoci medzi sebou súperili o dominantné postavenie, o nové rozdelenie sveta. Vypuknutie I. svetovej vojny nebolo náhodné a prekvapivé. Príčiny sa formovali už niekoľko desaťročí. Európa bol ako sud s pušných prachom. Stačila už len vhodná zámienka.

Žiadna vojna nie je len bojom mocností, ktoré chcú prostredníctvom armád zvíťaziť. V rokoch 1914 – 1918 narukovalo do vojska Rakúsko – Uhorska mnoho mužov, ktorí nemali ambície zmeniť svet, ani byť profesionálnymi vojakmi. Boli to mladí muži, skoro chlapci, ktorí mali život pred sebou. Otcovia rodín, ktorí nechali doma manželky trápiť sa s každodennými problémami, otcovia, ktorí nevideli rásť svoje deti. Opustili hospodárstvo, prácu, ktorej sa venovali a prežívali zo dňa na deň v zákopoch nevediac, či sa dožijú ďalšieho rána.

11. november 1918, 11. hodina a 11. minúta –  z pohľadu histórie je to významný deň, ktorý znamenal koniec prvej svetovej vojny. Skončila nielen vojna, ale najmä  štvorročná hrôza, ktorá sa trvalo vryla do pamäte ľudí.

Každý rok prichádzame  k pomníku obetiam I. svetovej vojny, stíšime sa a spomíname na tých, ktorí položili svoj život v boji. Zomreli ďaleko od domova, od svojich blízkych.

Patrím im naša úcta a veľká vďaka. Česť ich pamiatke.

Na flámskych poliach

Na poliach flámskych kvitnú maky divé,

rad za radom lemujú biele kríže clivé.

Tu ležíme. Na oblohe škovránky statočne

svoju pieseň spievajú, hukotom zbraní

pod nimi neprestajne rušenú.

My už však nevstaneme a je to možno zdanie,

že včera ešte žili sme, milovali a boli milovaní.

Teraz len ticho ležíme na tejto flámskej pláni.

Náš boj však zasa iní prevezmú.

Do vašich rúk dáme svoju pochodeň

a vy ju neste v diaľ. Ak by Vám zhasla,

spomeňte si na náš žiaľ,

že sme tu padli zbytočne.

Len divé maky červené ďalej rastú

na poliach flámskych.

Galéria